Púštna ruža

Sedím v tme a hľadím na kvet.
Farby zvnútra bielej ako snehy severu,
Zvonka zas ružový sled
Horko pripomína milosrdnú neveru.

Hlboké vnútro - ostrého piesku plné,
Štíhly lístok večne nemý zdá sa.
No stonka, konáre citov skromné
A koreň - koreň mocný, hrubý - drsná krása.

Sedím v tme a hľadím na kvet.
Krehká nádhera ťažkopádne výdrž strieda.
Láskyplne vedie stovky čried,
Nezmučí ho slnko, svet 'ni zviera.
Čo však zlomí Ružu púštnu? Aký zmar?
Rozum, biedna zrada a zmätný srdca svár.