Dopady

Padám z oblohy ako hviezda

v tesnom objatí blikotavých jazykov.

Túlime sa k sebe, nie sme sami,

strachom utekáme pred nocou.

Pád ako milovanie –

horúce a plné stonu,

zúfalého kriku...

Meno Ruže vrieskam v tieni oblakov:

Chcem viac!

Viac ohňa!

Viac vetra!

Viac agónie a krvi,

viac nezábudiek...

Viac sĺz; viac ľalií.

Ruža púštna, smutný kvet,

vypusti ma z okov!

Vytrhnem ťa, rozpálim

a spolu vychladneme

sťa biedny popol

v piesku noci,

bo v tme a ohni

života niet.