Šťastie

Ten motýľ krehký,

Čo ti spadol z neba

A pristál na ramene

Ako modrasté odlesky neba

Tak trblieceš sa v slovách ľudí neznalých.

Ty ho k sebe voláš,

Kričíš naň,

Ono nepríde.

Túžiš po ňom,

Ono sľúbi,

Zabudne.

Šťastie.

To motýľ síce,

Ale je treba si ho prilákať.

Pomaličky, potichučky

Rozvíjať plátno farebné.

A či ti skočí do ruky?

Nie.

Jemne dosadne na plecia,

Stačí jediný chybný pohyb,

Splaší sa a uletí.

Ako si ho vlastne udržať?

Nehýbať sa?

Ale šťastie praje odvážnym-

Urob pevné kroky vpred.

Varuj si však motýľa,

Možno je to celý svet.